Bratislava historické pozadie

Bratislava (vtedy nazývaná Pressburg) na konci 18. storočia bol politickým a kultúrnym centrom pod Habsburskou ríšou. Mesto sa nachádza na brehoch rieky Dunaj, neďaleko Rakúska a Maďarska a jeho geografická poloha z neho robí centrum križovatky multietnických skupín. Náboženstvo v tom čase zaujalo základné postavenie v spoločnosti a katolicizmus bol obzvlášť dominantný. Cirkvi a kláštory boli všade v meste. Bell Tower nebola iba zariadením na vykazovanie času, ale tiež nesie symbolický význam náboženských rituálov. Ako medzník mesta má katedrála sv. Martina týčiace sa veže a často sa používa na náboženské oslavy a verejné stretnutia. Cieľom prípadu však nie je tento slávny kostol, ale malá málo známa zvonica v starom meste - St. Nicholas. Táto zvonová veža bola postavená v stredoveku s jednoduchou štruktúrou a niekoľkými dokumentárnymi záznamami. Avšak kvôli svojej vzdialenej polohe a týčiacej sa pozorovacej palube sa stala fázou incidentu „Phantom of Bell Tower“.

Sociálna atmosféra v tom čase bola plná rozporov. Racionálna myšlienka osvietenstva začala preniknúť, ale povery a náboženský fanatizmus zostali hlboko zakorenené. Najmä na okrajoch vidieka a mestských oblastí sa medzi ľuďmi šíria legendy o nadprirodzených silách, ako sú zlí duchovia, kliatby a záhadné rituály. Ako symbol spájajúci svet a posvätný je zvončeková veža často venovaná záhadnej farbe a noc polmesiaca sa v ľudových presvedčeniach považuje za obdobie s vysokým výskytom. Toto kultúrne pozadie predstavuje základ pre tajomstvo prípadu a poskytuje možné vysvetlenia psychologickej motivácie vrahov.

Prípad prechádza

K „fantómom zvonovej veže“ došlo medzi rokmi 1787 a 1790. Špecifický čas je ťažké presne overiť v dôsledku nedostatku archívov. Podľa sporadických záznamov o miestnych kronikách Bratislava a cirkevných záznamoch sa udalosť začala na novej noci na jeseň roku 1787. V tú noc sa v polnoci zrazu počula nízky a prerušovaný zvonček, ktorý bol úplne odlišný od rytmu každodenného hlásenia. Nasledujúce ráno bol nájdený mladý muž ležiaci na kamennej ceste na úpätí zvonovej veže, so silnou hlavou a skrútenými telom a samozrejme spadol z výšky zvonovej veže a zomrel. Zosnulý bol miestnym učeňom pekára, asi 20 rokov, nemal zjavnú tendenciu spáchať samovraždu a žiadne ďalšie vonkajšie zranenia na jeho tele.

Úrady spočiatku verili, že ide o náhodný pád alebo samovraždu. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však podobné incidenty vyskytli jeden po druhom. Zakaždým, keď v The Crescent Night, z zvonovej veže bude počuť zvláštny zvuk zvončeka a potom človek spadne z zvonovej veže a zomrel. Obete mali rôzne identity, vrátane mníšky, predajcu, muža bez domova a mestského úradníka, celkovo päť. Ich spoločným bodom je, že obaja boli nájdení mŕtvi na úpätí zvonovej veže neskoro v noci, s výškou kvapky asi 20 až 30 metrov, čo je smrteľné. Správa pitvy (v tom čase nazvaná „Automobilový záznam“) ukázala, že na niektorých telách sa našli žiadne zjavné známky boja, ale na niektorých telách sa našli jemné lanové značky alebo modriny zápästia, čo naznačuje, že pred pádom mohli byť dočasne zviazaní.

Abnormalita zvončeka je základným tajomstvom prípadu. Zvonky zvonov sv. Zvonky na polmesiacom noci nie sú len neoprávnené, ale majú tiež podivný rytmus, ako nejaký rituálny úder. Svedkovia uviedli, že zvončeky boli nízke a pomalé, s znepokojujúcim rytmom, ktorý sa zdalo, že volá alebo vyhlasuje udalosť niečoho. Vstup do zvonovej veže je zvyčajne zamknutý, s úzkym špirálovitým schodiskom vedúcim k pozorovacej palube najvyššieho poschodia, pričom kľúče drží iba niekoľko pracovníkov cirkvi. Po incidente však inšpekcia zistila, že zámky boli nedotknuté a na schodoch a strážnych vežových veži sa nenašli žiadne zjavné stopy alebo vonkajšie predmety.

Vyšetrovanie a sociálna reakcia

Po tomto prípade obce Bratislava a cirkev rýchlo začali vyšetrovanie. Z dôvodu identity obetí a žiadnej zrejmej korelácii úrady spočiatku mali tendenciu ich vidieť ako nezávislé udalosti. Pravidelnosť zvonu a opakujúci sa vzorec padlých mŕtvych však vyvolali verejnú paniku. Občania začali šíriť legendu o „fantóme zvonovej veže“. Niektorí ľudia verili, že zvončeková veža bola posadnutá zlými duchmi, iní mali podozrenie, že to bol pohanský rituál, a niektorí dokonca súvisia s incidentom s tajnou asociáciou Anti-Habsburgu.

Vyšetrovanie uskutočnilo spoločný miestny šerif a zástupcovia cirkvi. Najprv skontrolovali manažérov Bell Tower a kľúčoví držitelia, ale všetci relevantní pracovníci mali neprítomnosť. Technická analýza (podľa štandardov 18. storočia) ukazuje, že zvonové lano a klepanie zvončeka neboli upravené, čo eliminuje možnosť mechanického zlyhania. Šerif sa tiež pokúsil poslať ľudí, aby strážili zvonicovú vežu na polmesiac, ale kvôli obmedzenému personálu sa strážcovia zvyčajne evakuovali po polnoci, zatiaľ čo zvonček a pády vždy došlo neskoro v noci a strážcovia boli zbytoční.

Sociálna reakcia ďalej komplikuje vyšetrovanie. Náboženské skupiny interpretujú incident ako Boží trest za hriech a vyzývajú na posilnenie viery a priznania. Niektorí občania požadovali demoláciu zvonovej veže a verili, že sa stala symbolom zla. Povery sa šíri v komunite a dokonca sa povesti, že obete boli „obetované“ nejakej nadprirodzenej sile. Táto panika viedla k krátkemu náboženskému oživeniu s nárastom dochádzky k cirkvi, ale tiež zhoršovala sociálne nepokoje.

Špekulácie psychologickej motivácie vrahov

Z dôvodu nedostatku priamych dôkazov zostala identita a motivácia vraha záhadou. Na základe vzoru prípadu a kontextu sa však dá špekulovať, že vrah môže byť poháňaný poverčivou psychológiou a rituálnou posadnutosťou smrťou. Nasledujúce analýzy z hľadiska trestnej psychológie analyzujú možné motivácie:

Po prvé, vrah môže byť silne ovplyvnený náboženstvom alebo poverčivými myšlienkami. Mesiac polmesiaca je často spojený s tajomstvom a transformáciou v európskych ľudových presvedčeniach. Zvuk zvonkov, ako symbol náboženských rituálov, môže vrah považovať za médium spájajúce ľudský svet s nadprirodzeným svetom. Zvonok zazvoní pred každým incidentom, ktorý môže byť vrahom, ktorý vykonáva nejaký druh sebatvorca rituál, ktorý sa snaží dosiahnuť nejaký duchovný alebo nadprirodzený cieľ smrťou. Toto správanie sa v trestnej psychológii nazýva „rituálne násilie“ a bežne sa vyskytuje u jednotlivcov s obsedantnou osobnosťou alebo paranoidnými príznakmi.

Po druhé, spôsob, ako klesnúť na smrť, naznačuje dramatickú posadnutosť vrahom smrťou. Výber vysokej nadmorskej výšky padá ako prostriedok zabíjania nielen zabezpečuje smrteľnosť, ale má tiež silný vizuálny vplyv. Proces obete, ktorá padá z zvonovej veže, môže vrah považovať za symbol „očistenia“ alebo „sublimácie“, podobne ako ritualizovaná smrť v náboženských obetiach. Zasiahnuté a pomliaždené známky ďalej podporujú túto hypotézu: Vrah mohol obeť stručne ovládať skôr, ako padol, aby dokončil nejakú rituálnu prípravu.

Náhodnosť identity obete môže navyše odrážať neosobnú motiváciu vraha. Namiesto výberu konkrétnej sociálnej triedy alebo pohlavia vrah náhodne vyberá ciele, čo naznačuje, že jeho správanie nemusí byť poháňané osobnými zášťami, ale vnútornými psychologickými impulzmi. Vrah môže vidieť zvonicovú vežu ako posvätnú fázu, zatiaľ čo obeť je nevyhnutným prvkom pri slávnostnom ceremoniáli, nie konkrétny cieľ.

Nevyriešené tajomstvá a historický význam

Prípad „Phantom of Bell Tower“ bol nakoniec vyriešený z dôvodu nedostatočných dôkazov. Keď sa incident postupne zastavil po roku 1790, pozornosť verejnosti sa obrátila na ďalšie sociálne problémy a prípad postupne vypadol z dohľadu. Pretože riadenie archívu v Bratislave bolo v tom čase relatívne uvoľnené, na začiatku 19. storočia sa vo vojnách stratilo mnoho pôvodných záznamov vo vojnách, čo pre neskorších výskumných pracovníkov sťažovalo obnovenie úplnej pravdy. Bell Tower sv.

Tento prípad však má veľký význam v kriminálnej psychológii a historickom výskume. Po prvé, na konci 18. storočia odhaľuje napätie medzi racionálnosťou a poverami v európskej spoločnosti. Osvietenie podporovalo šírenie vedy a logiky, ale náboženstvo a ľudové presvedčenie stále hlboko ovplyvňujú správanie ľudí vrátane trestného správania. Po druhé, prípad ukazuje, ako sa náboženské miesta používajú ako symbolické priestory pre zločiny. Bell Tower, ako budova spájajúca sekulárny a posvätný, sa stáva ideálnym miestom pre vrahov, aby vyjadril svoje psychologické impulzy. Nakoniec nevyriešená povaha prípadu z neho robí cenný dôvod na štúdium rituálneho násilia a poverčivej psychológie.

Moderná perspektíva a zjavenie

Z pohľadu modernej kriminálnej psychológie môže fantóm Bell Tower zahŕňať sériového vraha s obsedantnou kompulzívnou poruchou osobnosti alebo náboženskou paranoiou. Ritualizované správanie vrahov, výber pevného času a paranoidné využívanie náboženských miest sú v súlade s modernými opismi určitých charakteristík sériových vrahov. Vzhľadom na nedostatok dôkazov DNA, technológiu psychologického profilu a moderných vyšetrovacích metód sa však vyšetrovania 18. storočia nedokázali hlboko kopať do psychologického stavu vrahov.

Tento prípad nám tiež pripomína, že úlohu náboženských miest a symbolov v zločine nemožno ignorovať. Ako orientačná značka mesta má veža hodín svoje tajomstvo a výšku, vďaka ktorej je pre vrahov ideálne miesto na spáchanie trestných činov. Táto voľba polohy odráža túžbu vraha po moci a kontrole, ktorá môže byť psychologicky splnená umiestnením obete na vysoké miesto a spôsobí, že spadne.